Na dedine
Aký bol kedysi dávno život na dedine? Ľudia boli spätí s prírodou, ktorá im dávala prácu i obživu. Žili skromne, no súdržne. A mimoriadne dôležitou súčasťou ich životov boli zvyky a tradície, ktoré si odovzdávali z pokolenia na pokolenie. Niektoré z týchto zvykov postupom času upadli do zabudnutia, no mnohé z nich sa zachovali dodnes.
Muži vyrábali drobné drevené úžitkové predmety i hospodárske náradie, z prútia plietli košíky, vyrábali metly, zo slamy vyrábali ošítky, zhotovovali a vyrezávali kolísky, praslice a iné. Ženy sa venovali najmä pradeniu, tkaniu, výrobe odevov, páraniu peria, vyšívaniu uterákov, obrusov. Pri priadkach a páraní peria (drápačkách) rozprávali neuveriteľné, vtipné i strašidelné, skutočné i neskutočné príbehy. Tu nechýbali dievky a mládenci, ktorí žartami, spevom i tancom rozveseľovali prítomných.
Dedinčania sa stretávali aj v nedeľu a vo sviatok pri rozličných oslavách a ľudových prednáškach, zameraných na poľnohospodárstvo a ovocinárstvo. Nové informácie však často zavrhovali so slovami: " Čo tam po novotách, môj dedo takto robil, budem aj ja."
Po vzniku prvej Československej republiky, keď sa v školách začalo vyučovať v materinskom jazyku, sa vzdelanosť medzi ľuďmi viac rozšírila. Počas dlhých večerov pri svetle sviečok, pretože elektrina bola v obci zavedená až v roku 1958, sa venovali aj čítaniu časopisov a kníh, ku ktorým sa dostávali hlavne prostredníctvom detí, ktoré ich priniesli zo školy.
Ľudová architektúra je charakteristická svojim prispôsobením sa prostrediu.Drevo, hlina i slama ako základné stavebné materiály majú dobré tepelnoizolačné vlastnosti a pomáhali tak šetriť na kúrení spolu s malými oknami.
Druhy ľudových stavieb
- obytné
- hospodárske salaše, humná, maštale, chlievy, senníky, pivnice,...
- výrobné mlyny, hrnčiarske domy, pekárne, kováčske dielne, vyhne,...
- sakrálne kaplnky, kostoly, božie muky, zvonice,...
- verejné mosty, lávky, kompy...
